Settings
Surah Those who drag forth [An-Naziat] in Moore
وَٱلنَّـٰزِعَـٰتِ غَرۡقࣰا ﴿1﴾
M wẽen ne malεgs nins sẽn võogd kɩfr-dãmbã yõyã pãng-pãngã.
وَٱلنَّـٰشِطَـٰتِ نَشۡطࣰا ﴿2﴾
La ne [malεgs nins] sẽn reegd sɩd-kõtbã yõyã yol-yolã.
وَٱلسَّـٰبِحَـٰتِ سَبۡحࣰا ﴿3﴾
La ne sigdbã tɩ b yaa sẽn laande.
فَٱلسَّـٰبِقَـٰتِ سَبۡقࣰا ﴿4﴾
La ne põsdbã sẽn rengd taab n na mɑɑn Wẽnd sɑglgã.
فَٱلۡمُدَبِّرَ ٰتِ أَمۡرࣰا ﴿5﴾
La ne mɑlεgs nins sẽn yikd ne Wẽnd sɑglsã m mɑɑnd-ɑ wã.
یَوۡمَ تَرۡجُفُ ٱلرَّاجِفَةُ ﴿6﴾
Raar ning rĩmsgã sẽn na n rĩmsã (Baorgã fʋʋs raẽengã).
تَتۡبَعُهَا ٱلرَّادِفَةُ ﴿7﴾
Tɩ fʋʋsg a yiibẽ soabã pʋgl-a.
قُلُوبࣱ یَوۡمَىِٕذࣲ وَاجِفَةٌ ﴿8﴾
Baraare sũy n rigimdidi.
أَبۡصَـٰرُهَا خَـٰشِعَةࣱ ﴿9﴾
B ninã yaa sẽn nodge.
یَقُولُونَ أَءِنَّا لَمَرۡدُودُونَ فِی ٱلۡحَافِرَةِ ﴿10﴾
B yetame: \"rẽ yĩnga b na n lebs-d-la yiibã zĩigẽ (dũni).\"
أَءِذَا كُنَّا عِظَـٰمࣰا نَّخِرَةࣰ ﴿11﴾
Tɩ tõnd sã n wa lebg kõab sẽn weele.
قَالُوا۟ تِلۡكَ إِذࣰا كَرَّةٌ خَاسِرَةࣱ ﴿12﴾
B yetame: \"rẽnda yaa bõn lebgre\".
فَإِنَّمَا هِیَ زَجۡرَةࣱ وَ ٰحِدَةࣱ ﴿13﴾
La ad yẽnda yaa tãs-vuk bala.
فَإِذَا هُم بِٱلسَّاهِرَةِ ﴿14﴾
Tɩ bãmb yaa sẽn be vʋʋgr n be rasempʋɩɩgẽ wã.
هَلۡ أَتَىٰكَ حَدِیثُ مُوسَىٰۤ ﴿15﴾
Rẽ yĩngã a Musa kibarã waa fo nengẽ?
إِذۡ نَادَىٰهُ رَبُّهُۥ بِٱلۡوَادِ ٱلۡمُقَدَّسِ طُوًى ﴿16﴾
Wakat ning a Soabã sẽn wa n boaal-a Ṭuuwaa koso-yɩlengẽ wã.
ٱذۡهَبۡ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ إِنَّهُۥ طَغَىٰ ﴿17﴾
Kẽng a Fɩr-ʿaoon nengẽ, bala a kedgame.
فَقُلۡ هَل لَّكَ إِلَىٰۤ أَن تَزَكَّىٰ ﴿18﴾
N tɩ yεεl-a \"rẽ yĩnga f na sak n yɩlg f menga?\"
وَأَهۡدِیَكَ إِلَىٰ رَبِّكَ فَتَخۡشَىٰ ﴿19﴾
Tɩ m peeg-f n tʋg f Soabẽ wã tɩ f yaees-A .
فَأَرَىٰهُ ٱلۡـَٔایَةَ ٱلۡكُبۡرَىٰ ﴿20﴾
T'a wilg-a yel-soalem bεdã.
فَكَذَّبَ وَعَصَىٰ ﴿21﴾
T'a yags la a kɩɩse.
ثُمَّ أَدۡبَرَ یَسۡعَىٰ ﴿22﴾
Rẽ poorẽ, a gõda a kuidg n fãeesdẽ.
فَحَشَرَ فَنَادَىٰ ﴿23﴾
N tʋg n tigim ɑ tãpã n moone.
فَقَالَ أَنَا۠ رَبُّكُمُ ٱلۡأَعۡلَىٰ ﴿24﴾
N yeele: \"Maam la yãmb soaben-zẽkdgã\".
فَأَخَذَهُ ٱللَّهُ نَكَالَ ٱلۡـَٔاخِرَةِ وَٱلۡأُولَىٰۤ ﴿25﴾
Tɩ Wẽnd wẽbg-a ne Yaoolem la Dũni naongã.
إِنَّ فِی ذَ ٰلِكَ لَعِبۡرَةࣰ لِّمَن یَخۡشَىٰۤ ﴿26﴾
Ad bãng-yam be rẽnda pʋgẽ ne ned ning sẽn yaeesda.
ءَأَنتُمۡ أَشَدُّ خَلۡقًا أَمِ ٱلسَّمَاۤءُۚ بَنَىٰهَا ﴿27﴾
Rẽ yĩnga yãmb naaneg n yɩɩd keelem bɩ yaa saagã? Wẽnd sẽn me-a wã.
رَفَعَ سَمۡكَهَا فَسَوَّىٰهَا ﴿28﴾
A zẽka a beoongã n zems a taaba.
وَأَغۡطَشَ لَیۡلَهَا وَأَخۡرَجَ ضُحَىٰهَا ﴿29﴾
N sobg a yʋngã la A vẽneg a wĩndgã.
وَٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ ذَ ٰلِكَ دَحَىٰهَاۤ ﴿30﴾
La Tẽngã, rẽ poorẽ lɑ A yɑdg-a.
أَخۡرَجَ مِنۡهَا مَاۤءَهَا وَمَرۡعَىٰهَا ﴿31﴾
A yiisa a pʋgẽ a koomã la a yamdã.
وَٱلۡجِبَالَ أَرۡسَىٰهَا ﴿32﴾
La tãmsã, A sεl-b lame.
مَتَـٰعࣰا لَّكُمۡ وَلِأَنۡعَـٰمِكُمۡ ﴿33﴾
Yaa wʋm-noog ne yãmb la y rũmsã.
فَإِذَا جَاۤءَتِ ٱلطَّاۤمَّةُ ٱلۡكُبۡرَىٰ ﴿34﴾
La yel-bed-kεgengã sã n wa( bɑrgã fʋʋs yɩlengã).
یَوۡمَ یَتَذَكَّرُ ٱلۡإِنسَـٰنُ مَا سَعَىٰ ﴿35﴾
Raar ning ninsaal sẽn na n tagsd bũmb ning a sẽn tʋmã.
وَبُرِّزَتِ ٱلۡجَحِیمُ لِمَن یَرَىٰ ﴿36﴾
Tɩ b vẽneg Gεhɩɩm ne net fãa.
فَأَمَّا مَن طَغَىٰ ﴿37﴾
La ned ning sẽn maan-a n zʋʋge.
وَءَاثَرَ ٱلۡحَیَوٰةَ ٱلدُّنۡیَا ﴿38﴾
La a yɩɩs Dũni vɩɩmã.
فَإِنَّ ٱلۡجَحِیمَ هِیَ ٱلۡمَأۡوَىٰ ﴿39﴾
Bɩ f bãng tɩ yaa Gεhɩɩm la a gãag zĩiga.
وَأَمَّا مَنۡ خَافَ مَقَامَ رَبِّهِۦ وَنَهَى ٱلنَّفۡسَ عَنِ ٱلۡهَوَىٰ ﴿40﴾
La sã n yaa ned ning sẽn yaees a Soabã ziiri, la a gɩdg yõorã n yi ɑ yamleoogo.
فَإِنَّ ٱلۡجَنَّةَ هِیَ ٱلۡمَأۡوَىٰ ﴿41﴾
Bɩ f bãng tɩ Arzãn la a gãag zĩiga.
یَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلسَّاعَةِ أَیَّانَ مُرۡسَىٰهَا ﴿42﴾
B sokda foo dũni yikr yelle, a yɩɩbã yaa rabʋre?
فِیمَ أَنتَ مِن ذِكۡرَىٰهَاۤ ﴿43﴾
Bõe la fo mi a pʋgẽ n nɑ n togse?
إِلَىٰ رَبِّكَ مُنتَهَىٰهَاۤ ﴿44﴾
A bãngrã gill bee ne fo Soabã.
إِنَّمَاۤ أَنتَ مُنذِرُ مَن یَخۡشَىٰهَا ﴿45﴾
Ad fo yaa bugsd ne ned ning sẽn yaeesd-a.
كَأَنَّهُمۡ یَوۡمَ یَرَوۡنَهَا لَمۡ یَلۡبَثُوۤا۟ إِلَّا عَشِیَّةً أَوۡ ضُحَىٰهَا ﴿46﴾
Raar ning b sẽn na n ya wala bãmb pa zĩnd dũni sã n pa zaabr bala, ma yibeoogo.